Letné lásky patria k dovolenke, ale pozor na nástrahy!

Ale letné dovolenky môžu byť aj rizikom. Aké najväčšie nástrahy na osamelé ženy čakajú, o tom sme sa porozprávali s košickou sexuologičkou MUDr. Danicou Caisovou:

“Najväčšie rizikom sú pohlavne prenosné choroby. Ak však dievča ide na dovolenku s úmyslom užiť si, je jasné, čo od toho očakáva. A v tom prípade sa vie zabezpečiť. To je jedno, kde ide, či do Talianska, alebo Kene. V týchto zariadeniach sú vždy pripravení mladí muži, ktorí vedia ulahodiť mladým aj starším ženám. Dievčatá, ktoré od letného flirtu nič neočakávajú, sa veľmi dobre vedia chrániť. Majú pripravené prezeratívy, antikoncepciu a je to kategória žien relatívne najbezpečnejšia. Druhá kategória mladých dievčat je naivná, ktorá ide na dovolenku s tým, že si myslia, že tu stretnú svoju osudovú lásku. Nechránia sa pri pohlavnom styku a môže sa stať, že sa nakazia pohlavnou chorobou, alebo nechcene otehotnia. Potom je problém, ak otca chce nájsť a vie o ňom len to, že sa volal napríklad Ivica a mal pekné čierne oči. Keď volakedy ešte fungoval červený medzinárodný kríž v Brne, mnohokrát po lete mal žiadosti typu – nájdite mi chlapca, ktorý vyzeral tak a tak, bol z toho a toho strediska.”

“Staršie ženy na dovolenke, tak to sú tiež dve kategórie. Jedny sú tie, čo si idú tiež len užiť a nič iné od toho neočakávajú, len príjemný telesný a duševný osviežujúci zážitok. Sú to spravidla osamelé ženy, veľmi dobre finančne zabezpečené, alebo ženy, ktoré majú bohatých manželov, ktorí ich na dovolenky pošlú. Tie si potrebujú dovolenkový pobyt spríjemniť a čo môže byť príjemnejšie, ako si ísť užiť s mladým obdivovateľom? Tie sa tiež dokážu ochrániť. Najhoršie môžu dopadnúť mladé a staršie ženy, ktoré sú naivné a romantické a veria, že môžu zažiť to, čo čítali v harlekýnkach. Že môžu zažiť osudovú lásku niekde pri mori v situácii, ktorá sa úplne vymyká bežnému životu.”

“Netvrdím, že sa to nemôže stať. Samozrejme, že sú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo. Ale je to mizivé percento. Mám napríklad kolegyňu, ktorá ešte v časoch socializmu stretla na dovolenke v Bulharsku Francúza. Vzájomne sa do seba zaľúbili, vzťah pokračoval aj po dovolenke. Napokon sa zobrali a už majú veľké deti. Takže nechcem to tak cynicky posudzovať, že žiadna letná láska nemá nádej na prežitie. Len treba pristupovať k láskam nielen ako v lete, ale aj ako v iných ročných obdobiach. Treba toho človeka spoznať, treba približne vedieť, čo chceme od toho človeka. Ak si ideme na dovolenku užiť, tak potom nehľadám vysokoškolský vzdelaného, inteligentného muža, ale sústredím sa na to, čo mi ten muž môže v tom prostredí poskytnúť. Čiže pozerám na to, že je dobrý spoločník, dobrý tanečník, dobre sa s ním bozkáva a aj ten sex je celkom dobrý. Ak očakávam vzťah, tak si zistím, kto je ten človek.”

Ale čo vtedy, ak ide o ženu pred štyridsiatkou, rozvedenú, ktorá sa na dovolenke zaľúbi do plážového povaľača a ešte pol roka po dovolenke mu vyvoláva? Nie je to divné, že aj u takej zrelej ženy môže ísť o naivitu?

“Iste, ale treba si uvedomiť, že osamelosť je veľmi výrazna premena. Keď niekto roky rokúce žije len prácou a pre starosti, aby zabezpečil rodinu a potom sa mu stane, že je všetko inak a že stretol človeka, ktorý ho obdivuje a dáva mu najavo svoju náklonnosť, tá žena ani nechce vedieť, že je to ináč. Konečne ju po rokoch osamelosti a strádania navštívila láska a je len samozrejmé, že to potom zhorí ako drevo. Naivita si nevyberá. Poznám 18-ročné dievčatá veľmi reálne a triezvo uvažujúce a na druhej strane tridsiatničky, ktoré sa dokážu bezhlavo zamilovať. Stane sa to najmä ženám, dlhodobo samým a najmä ženám rozvedeným s deťmi. Aby udržali životný štandard, všetko obetujú. A naraz ich niekto popletie a ona uverí, rozkvitne ako ruža a uverí tej rozprávke o princovi, ktorý jej pomôže. To sú potom niekedy veľmi tvrdé pristátia na zem.”

Zhrňme to. Ak ide osamelá žena na dovolenku, či už s úmyslom užiť si, alebo nie, načo by si mala dávať pozor ?

“V prvom rade by mali ženy dbať na ochranu pred pohlavne prenosnými chorobami. K plavkám, uterákom a opaľovacím krémom nech si pribalia balíček prezervatívov. Nech sa nespoliehajú nato, že ten muž tam si dá pozor. Pretože, ak už dôjde na lámanie chleba, a ten sex je veľmi blízučko, priam sa už začal, je pozde zháňať si prezervatív. Pohlavne prenosné choroby si môžme doniesť z každého konca sveta a je veľmi nepríjemné vysvetlovať lekárovi, že sa mi to stalo len raz.

Druhá vec je, chrániť sa pred počatím antikoncepciou. Iste aj ten prezervatív je dobrá antikoncepcia, ale treba sa chrániť aj inak. Nechať všetko napospas, to je vrcholná ľahostajnosť. Ísť niekde s tým, že si idem užiť a nezabezpečím sa, je nezodpovednosť.

Ďalším rizikom je sexuálne obťažovanie. I na dovolenke môže byť dievča znásilnené. Netýka sa to plážových inžinierov, tí vyhľadávajú také, ktoré sú ochotné a povoľné. On nepôjde voči odporu, on nepotrebuje mať opletačky s políciou. Ale v cudzích krajinách, vieme veľmi málo o ľuďoch, ktorí nám dvoria, preto treba povedať, kam ideme. Napríklad kamarátke alebo spoludovolenkárom.”

Nedá sa však povedať, žeby ženy mali striktne odmietať letné flirty?

“Isteže nie. Však aj o tom dovolenka je. Keď ide na dovolenku žena bez záväzkov a ide tam s tým, že bude hľadať príjemnú spoločnosť, tak určite sa jej aj príjemná spoločnosť naskytne. A pri správnom prístupe a primeranom risku to môže byť dobrý zážitok. Lebo keď nechcem nič riskovať, tak to môžem sedieť aj doma, alebo sa zavriem do hotelovej izby, obujem si papuče a čítam knižky. A skutočne nič dobrodružného a riskantného nezažijem, jedine keby začal horieť hotel. Ale keď už idem s tým, že by som tam mohla zažiť eventuálny flirtík, tak sa zabezpečím. A samozrejme musím mať aj správny nadhľad s istou dávkou cynizmu. A brať to ako súčasť dovolenky, letný flirt.”